Po čom volajú moderné časy

Ba – povedala by som – čosi viac: stratiť sa v dave a prenikať ho božským, ako presakuje víno skyvou chleba. Ba – povedala by som – ešte viac: ako účastníci Božích zámerov s ľudstvom vpisovať do davu ornamenty svetla, a pritom sa deliť s blížnym o potupu, hlad, rany aj o krátke radosti. Lebo naše časy, ako všetky časy, volajú po tom najľudskejšom a najbožskejšom, na čo si možno pomyslieť: po Ježišovi a Márii, po Slove Boha, tesárovom synovi, po Stolici múdrosti, matke… Viac informácií...